| ||||
|
Následující text a rozhovor byl poprvé publikován ve Filmových listech č. 3 a 4 (24. a 25. 7. 2000), zpravodaji 26. Letní filmové školy, která probíhala ve dnech 21.–30. 7. 2000 v Uherském Hradišti. Kameraman Vladimír Jusov byl jedním ze zahraničních hostů této filmové přehlídky a u příležitosti jeho návštěvy zde byl uveden také jeho krátký tvůrčí profil. Přepis obou následujících textů je zde publikován se souhlasem Jiřího Králíka, ředitele Letní filmové školy v Uherském Hradišti.Dnes prichádza kameraman Andreja Tarkovského [Filmové listy 24. 7. 2000, č. 3, s. 1] „Nesmierne sa teším na stretnutie s mladými ludmi na LFŠ. Pokial budú mat záujem dozvediet sa viac, bude to pre mna velká radost", povedal krátko po prílete z Moskvy Vadim Jusov, ruský kameraman, ktorý spolupracoval s takými režisérmi ako Andrej Tarkovský (Ivanovo detstvo, Solaris, Andrej Rublov) ci Nikita Michalkov (Anna od 6 do 18). Práve s géniom Tarkovskými ho spájalo nielen generacné a pracovné, ale najmä priatelské puto. Vrcholom ich spolocného vztahu je podla Jusovových slov film Andrej Rublov. „Odpovedat na otázku, ktorý z našich spolocných filmov mám najradšej, je velmi tažké. Je to ako opýtat sa otca, ktoré dieta má najradšej." V súcasnosti je Vadim Jusov vedúcim katedry kamery na slávnom moskovskom VGIKu, kde novú generáciu filmárov vychováva k vyjadrovaniu novej filmovej kvality. „Prial by som mladým ludom, aby mali také štastie, ako som mal ja – štastie spolupracovat s talentovanými a geniálnymi ludmi. Dúfam, že výsledok tejto spolupráce obohatí všetkých, ktorí sa nan budú pozerat." Vadim Jusov všetkých pozýva na stretnutie Má práce s Tarkovským, ktoré sa uskutocní dnes o 14.30 v kine Hvezda Práca kameramana nemá byt zamestnaním, ale zaujatím [Filmové listy 25. 7. 2000, č. 4, s. 1-2] Kameraman Vadim Jusov patrí už ku klasikom ruskej kinematografie. Post porotcu na Moskovskom filmovom festivale odmietol iba kvôli tomu, aby sa mohol stretnút s mladými ludmi na Letnej filmovej škole… S režisérom Andrejom Tarkovským ste nakrútili jeho absolventský film Valec a husle, ako aj Ivanovo detstvo, Andrej Rublov a Solaris. Ako si spomínate na spoluprácu s ním, co Vám osobne priniesla Teraz s odstupom casu ju môžem hodnotit ako celkom unikátnu a výnimocnú. Tarkovský bol ako režisér mimoriadne cielavedomý, hlavne co sa týka vizuality. To je myslím vo filme to najdôležitejšie, a bohužial, dnes v prípade mnohých ruských, ale aj svetových filmov, stratené. Tažiskovým sa stáva dialóg a detailné zábery hovoriacich. Je to velmi nevdacný materiál vzhladom k vizuálnemu charakteru filmu ako umenia. Preto celkom zodpovedne prehlasujem, že všetci kameramani, ktorí pracovali s Tarkovským, získali po vizuálnej stránke najväcšiu možnost na kameramanského sebavyjadrenia. Prostredníctvom Tarkovského sa stali vynikajúcimi odborníkmi. Môžem povedat, že Tarkovský neoslovoval kdejakého kameramana. Upútal ho môj film Balet, ktorý som nakrútil v Strednej Ázii a požiadal ma o spoluprácu. Napriek tomu, že som absolvoval školu tri roky pred Tarkovským, vela som sa od neho naucil. Pretože každá práca je proces zdokonalovania, bola prínosná pre oboch. Dodnes sa neustále ucím. Ani teraz nemôžem povedat, že viem všetko o tom, ako sa film robí. Samozrejme, že ovládam všetky technológie, ale to pre mna nie je to hlavné. Hlavné je, aby som technológiu použil voci látke gramotne a jednomyselne s režisérom. Film Andrej Rublov sa rodil v úzkej spolupráci. Spolu sme volili dlhé komplikované zábery s vnútrozáberovou montážou. Tým sme dosiahli väcšiu autentickost. Vnútrozáberová montáž, ktorá umožnuje zhutnenie informácie, je charakteristickou pre tento film, ako aj pre celé Tarkovského dielo. Aký je váš názor na moderné technológie zobrazovania? Myslíte si, že napr. Hi 8 môže nahradit film alebo vytvorit novú kvalitu záberu? Dnes sa velmi casto používa video. Ale obrazy na monitore sú iba spôsobom odovzdávania informácií, nie spôsobom tlmocenia umeleckých a estetických hodnôt. Dnes môže každý vziat do rúk videokameru, ale to je velmi vzdialené tomu, co robia profesionálni kameramani. S Nikitom Michalkovom ste pracovali na filme Anna od 6 do 18. Ako prebiehalo nakrúcanie? Môj prínos do tohto filmu je malý, dokonca minimálny. Okrem mna spolupracoval s troma inými kameramanmi. S Michalkovom som predtým nakrútil objednávkový film Spomienky na Cechova. Potom ma Nikita požiadal, aby som mu pomohol nakrútit Annu. Prednášate na moskovskom VGIKu. Comu ako pedagóg prikladáte najväcší význam pri výchove študentov? Co očakávate od tejto novej generácie? Na študentov apelujem, aby k svojej profesii pristupovali s absolútnou vážnostou. Aby nebola ich zamestnaním, ale velkým zaujatím. Tak ako dnešní študenti, ani ja som si naplno neuvedomoval, co profesia filmového kameramana obnáša. U svojich študentov by som najradšej videl kategorické odhodlanie ovládnut svoju profesiu. Aby pochopili, že cas, ktorý je vyhradený na získanie profesie, je velmi krátky. Aká je táto práca nárocná, si uvedomia, až ked odchádzajú zo školy. Zvyknem svojich bývalých študentov po roku praxe pozývat spät do školy, aby sa stretli s posluchácmi, pretože ja ako profesor pre nich nie som autorita. Ale mladý clovek, napr. môj žiak Sergej Kozlov, ktorý nakrútil pre Andreja Koncalovského seriál Odyseus, pre nich autoritou je, pretože je energický, rázny a zarába vela penazí. Hovorí i m presne to isté ako ja. Ked skoncil školu, pochopil, že na nej strácal cas a že sa mal štúdiu viac venovat. Je pre mna príjemné to pocut. Znamená to, že som hovoril pravdu. 
Myšicka Text je zde publikován se souhlasem Jiřího Králíka, ředitele Letní filmové školy v Uherském Hradišti. Zdroj: www.lfs.cz - [verze PDF][na Nostalghia.cz publikováno 2. března 2002] | |||
* * * | ||||
| ||||
|
| ||||
|
© 2005-2025 Nostalghia.cz © 2005-2025 Petr Gajdošík [Facebook] [Twitter] |